Poludnica

Renkontiĝo de E-vojaĝantoj

Enkonduko Aktualaĵoj Interesaĵoj Kalendaro

Jubilejný 100. Kongres

UK Lille 2015

 

Napísal: Ján Vajs 
Jazyková korekcia: Ľubomír Fajth
Slovenský preklad: Juraj Procházka
Maďarský preklad: Molnár Rozália
Internetová stránka: Iveta Morgošová

 

Z Boulogne-sur-Mer do Lille

7. – 12. augusta 1905 sa vo francúzskom meste Boulogne-sur-Mer uskutočnil prvý Svetový kongres Esperanta. Kongres bol míľnikom v rozvoji Esperantského hnutia, keďže bola na ňom prijatá Deklarácia Esperanta. Zúčastnilo sa ho 688 esperantistov z 20 krajín sveta. Po 110 rokoch sa v tom istom regióne, v meste Lille uskutočňuje jubilejný 100. Svetový kongres Esperanta. Prihlásilo sa (do 24. júla, 6. hodiny ráno) 2570 účastníkov z 81 krajín sveta. Aký bude jubilejný Svetový kongres? Bude „iba oslavou“, alebo prinesie do esperantského hnutia potrebný „čerstvý vietor“? O tom Vás budeme, v rámci možností, denne informovať a budeme vďační za vašu prípadnú spätnú väzbu a podelenie sa s vašimi názormi na našej adrese „poludnica83 zavináč gmail.com“. Jednou z hlavných úloh Kongresu je, aby bol otvorený pre všetkých, preto budeme z Lille referovať nielen v Esperante, ale aj v dvoch jazykových prekladoch – slovenskom a maďarskom.

Na Kongres!

Už tradične sa s esperantskými kongresmi spája cestovanie. Zo Slovenska naša skupinka vyštartovala z Bratislavy 23. júla ráno. 9 účastníkov cestovalo 2 automobilmi (mikrobus a osobné auto, oba štedro „naložené“ aj rôznym informačným a propagačným materiálom o aktivitách slovenského esperantského hnutia, hlavne so zameraním na mesto Nitra a Slovensko, keďže práve tam sa 23. – 30. júla 2016 uskutoční 101. Svetový kongres Esperanta. Po ceste do Lille plánujeme navštíviť niekoľko zaujímavých miest, z ktorých viaceré sú zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Našou prvou zastávkou bolo nemecké mesto Rezno (Regensburg). Neďaleko od neho (10 km), v blízkosti obce Donaustauf, na ľavom brehu Dunaja, na vysokom strmom svahu je situovaná Walhalla. Jedná sa o monument venovaný výnimočným osobnostiam s nemeckými koreňmi z rôznych historických období. Idea vybudovať tento monument vznikla počas Napoleonovských vojen; inicioval ju princ Ľudovít I. Bavorský, pričom s vlastnou výstavbou sa začalo v roku 1830, a dielo architekta Lea von Klenza bolo napokon dokončené v roku 1842. Začiatkom roku 1847 tu bolo umiestnených 31 búst pripomínajúcich významné osobnosti nemeckej histórie (v súčasnosti tu možno nájsť až 195 búst a pamätných tabúľ). Monumentálna neoklasicistická Walhalla sa vyznačuje výbornou polohou – viditeľná je zďaleka, a je vynikajúcim vyhliadkovým miestom na Dunaj a priľahlú krajinu.

Pre návštevu Rezna (Regensburg) sme sa rozhodli kvôli historickému starému mestu a najmä starobylému mostu na Dunaji. Prechádzka úzkymi uličkami plnými turistov i miestnych obyvateľov bola príjemná. Obligatórnou súčasťou každej návštevy mesta musí byť aj prehliadka katedrály so 105 m vysokými vežami. Ďalšou zaujímavosťou lákajúcou do mesta množstvo turistov je dunajský kamenný most Steinerne Brücke, ktorý je najstarším dodnes používaným kamenným mostom severne od Álp. Postavený bol v rokoch 1135 – 1146 a podľa jeho vzoru boli realizované aj stavby niekoľkých ďalších európskych mostov. Mali sme šťastie, keďže práve počas našej návštevy bol most „zahalený“ lešením kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii, čo nie je možné vidieť hocikedy. V susedstve mosta, vyčerpaní prechádzkou, sme sa rozhodli navštíviť typickú regionálnu reštauráciu, kde niektorí z nás ochutnali miestnu špecialitu - špekáčku a pivo. Večer sme sa presunuli do neďalekého mestečka Velburg (asi 5 tisíc obyvateľov), kde sme boli ubytovaní v hoteli „Zur Post“.

V piatok 24. júla sme zamierili do historického západonemeckého mesta Trevír (nem. Trier), ktoré založil v roku 16 p. n. l. rímsky cisár Octavianus Augustus, a pomenoval ho Augusta Treverorum, skrátene Treveri. Prvá zastávka počas našej návštevy bola venovaná najväčšej antickej pamiatke v meste, tzv. Porta Nigra (Čierna brána). Vďaka Rózi Molnárovej, ktorá si pre nás pripravila kvalitnú prezentáciu, sme sa dozvedeli základné informácie nielen o rímskych pamiatkach, ale aj o ďalších zaujímavostiach Trevíru. Mimoriadne slnečné počasie, a v porovnaní so Slovenskom teploty, ktoré sa dali vydržať, prilákali do ulíc mesta množstvo turistov. V uliciach a na námestiach to „vrelo“ životom v jeho najrozmanitejších formách. Atmosféru dotváralo množstvo reštaurácií, remeselníci obchodujúci so svojimi produktmi a pouliční artisti. Vychutnávajúc atmosféru mesta sme sa prešli k ďalšej z dominánt mesta – katolíckej Katedrále sv. Petra, ktorá je najstarším svätostánkom v Nemecku, a neďalekému gotickému chrámu Najsvätejšej Panny Márie. Posledným náboženským monumentom, ktorý sme navštívili bol chrám sv. Konštantína, niekdajší rímsky palác. Predstavuje najväčšiu miestnosť zachovanú z rímskych čias. Kvôli zlému stavu nás sklamal rímsky most na rieke Mosela. Zaujímavým objektom v meste je rodný dom Karola Marxa, svetoznámeho filozofa a zakladateľa Marxizmu.

Z Trevíru naše cesty viedli na sever Lu-xemburska, kde sme navštívili najvyšší bod tejto krajiny – Kneiff. Jeho nadmorská výška dosahuje 560 m n.m. a je o málo vyšší ako Buergplaz, ktorý sa za najvyšší vrch krajiny považoval donedávna. O komplikovanom „hľadaní“ najvyššieho bodu v krajine si môžete detailnejšie prečítať na internetovej stránke poludnica.esperanto.sk.
Noc sme strávili v neďalekej obci Weiswampach.

Sobota 25. júla je posledným dňom pred začiatkom Svetového kongresu. Ráno sme navštívili trojmedzie štátov Belgicka, Lu-xemburska a Nemecka. Potom sme priamo cestovali do Lille, kam sme dorazili v popoludňajších hodinách. Z parkoviska pod kongresovým centrom sme vyniesli nahor mnoho materiálov o Slovensku a Nitre. Potom sme sa ubytovali v hoteloch a súkromných ubytovniach. Po návrate do Lille do kongresového centra Grand Palais, miesta konania 100. Svetového kongresu esperanta, sme sa zaregistrovali, dostali kongresovú tašku a začali sme pripravovať slovenský stánok na večerný program Movada Foiro (Trh hnutia), ktorý sa začal o 19. hodine a trval 2 hodiny. Obrovská sála s názvom Michaŭ (pomenovaná podľa francúzskeho esperantistu Alfreda Michaŭa, 1859 – 1937) bola plná esperantistov. Podľa môjho odhadu tu bolo viac ako tisíc esperantistov. Slovenský esperantista León s prekvapením povedal, že nikdy nevidel toľko esperantistov na jednom mieste. Naozaj to bol veľtrh, kde mnoho esperantistov propagovalo svoje zväzy, noviny, podujatia, literatúru, publikácie a tak ďalej. Iní išli od stánku k stánku a pýtali sa, rozprávali a ochutnávali. Náš stánok bol neustále obsadený, mnohí známi nás zdravili a ostatní esperantisti sa zaujímali o budúcoročný Svetový kongres v Nitre. Pre mnohých boli zaujímavé propagačné materiály a prospekty o Slovensku a Nitre. Najzaujímavejší bol esperantsko-slovenský slovníček vo forme čokolády a alkoholický nápoj medovina. Niektorí záujemcovia sa vrátili dva alebo trikrát ochutnať medovinu a čokoládu. Medzi prvých hostí, ktorí navštívili náš stánok patril predseda miestneho kongresového výboru - Xavier Dewidehem, člen výboru UEA José Antonio Vergara so svojím neustálym úsmevom, Néia Lucia Souza z Brazílie, ktorá nám darovala portugalský článok o Svetovom kongrese na Slovensku, manželský pár Page z Anglicka, ktorý počas nasledujúceho Svetového kongresu v Nitre oslávi 50. výročie sobáša a mnoho ďalších známych i neznámych esperantistov. Po dvoch hodinách nás strážcovia kongresovej sály bez diskusie vyhodili. Peter Baláž pred kongresovým centrom poďakoval všetkým, ktorí večer pomáhali.

V nedeľu 26. júla sa konalo Slávnostné otvorenie, ktoré má tradičný program. Otvorenie viedol predseda UEA Mark Fettes. Na úvod boli predstavení ľudia na pódiu, diplomati (iba dvaja - z Ukrajiny a Slovenska), čestní hostia a vysoký protektor kongresu Frédéric Cuvillier, primátor mestečka Boulogne-sur-Mer, ktorý privítal účastníkov kongresu, rovnako ako aj Xavier Dewidehem, predseda miestneho kongresového výboru. S esperantskou históriou a esperantskými kongresmi boli spojené príhovory M. Fettes a 90-ročného Louis-Christophe Zaleski-Zamenhofa, vnuka L. L. Zamenhofa. Po kultúrnej prestávke pokračovalo otvorenie pozdravmi jednotlivých zástupcov zúčastnených krajín. Slávnostné otvorenie skončilo spoločným spevom hymny La Espero.
Tradične nedeľa večer patrí domácim, ktorí počas Národného večera predstavujú svoju kultúru. Tohtoročný Národný večer bol veľmi dobre pripravený z umeleckého hľadiska a tiež technicky. Piesňami a obrázkami boli prezentované jednotlivé regióny Francúzska a najznámejšie šansóny. Na veľkej obrazovke boli premietané texty piesní a každý účastník Svetového kongresu mohol spievať s umelcami.

V pondelok 27. júla pokračoval Kongres podľa programu. Pondelok bol pomenovaný ako "tago de konsciigo" a v rámci neho sa konal "vzdelávací pondelok". Z mnohých programov som si vybral niekoľko. Na začiatku boli problémy s miestnosťou Norvel, pretože nikto nevedel, kde je. Problém je v tom, že jedna miestnosť má dve mená. Po pol hodine bolo jasné, že miestnosť je, ale chýbal prednášajúci o histórii E-hnutia vo Francúzsku. Okolo 50 účastníkov kongresu odišlo podvedených. Pôvabná Tali Wandel viedla kurz euritmia. Euritmia je jednoducho zmes tanca, gymnastiky, jogy, ale v skutočnosti je to viac filozoficky a esteticky ľudská činnosť. P. Baláž a M. Blahuš prednášali o 10-ročnom E@I. Aj tu mali usporiadatelia technické problémy. Veľký záujem vyvolala prednáška o Budhistickom kozme Bille M. Maka.
V našom stánku bol šéfredaktor „Esperanta" Frederik Valle, s ktorými som hovoril o informáciách v časopisoch o Slovensku a Nitre. Potom prišiel Rajani Bhattarai z Nepálu, ktorý plánuje usporiadať nepálsku E-skupinu pre budúcoročný Svetový kongres, rovnako ako Višňa Brankovič z Chorvátska.

Utorok 28. júla bol pomenovaný ako "tago de kapabliko". H. Tonkin vysvetlil, ako funguje ESF, aké sú jeho ciele a odkiaľ pochádzajú financie. Počas kongresu prebieha niekoľko rýchlych kurzov francúzskeho jazyka. Videl som ako zábavne a zaujímavo ich viedol Sylvain Lelarge. Možno, že po kongrese všetci účastníci kongresu budú hovoriť francúzsky. V kongresovom centre je niekoľko výstav. Veľmi zaujímavá a dobre pripravená je historická expozícia Esperanto v prvej svetovej vojne. Vedľa je umelecká výstava obrazov od Francine Longue-Epée. V miestnosti nazvanej Schwartz funguje kníhkupectvo. Počas mojej návštevy to vyzeralo ako vo vykradnutom obchode. Účastníci kongresu mnoho nakupujú a Ionel Onet nestačí dopĺňať police obchodu. V kníhkupectve sa konala diskusia o knihe NANO, ktorá je životopisom maďarského diplomata, polyglota, spisovateľa a esperantistu Georga Nanovfszkého. Spomenka Štimec veľmi krásne prezentovala časti knihy.

Celú stredu 29. júla bol výletný deň. Hlavný výlet sa uskutočnil v meste Boulogne-sur-Mer, na počesť prvého Svetového kongresu esperanta, ktorý sa konal v roku 1905. Programy v divadle, v uliciach mesta, a prijatie na radnici boli dobré, čo ocenil aj skeptik a kritik Juri Procházka. Ja som celý deň bicykloval s ďalšími účastníkmi kongresu v Belgicku, kde sme navštívili vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny. I. Morgošová sa zúčastnila zaujímavého výletu do Paríža, kde sa plavila po rieke Seine.

Počas kongresu je najobľúbenejším divadelným predstavením hra La Viro-semo. Je jemne erotická a prezentuje príbeh dvoch žien, ktoré zostali v provensálskej dedine bez mužov, a oni musia plniť všetky úlohy a prežiť po dobu dvoch rokov, osamotené so strachom, frustráciou, fyzickým nedostatkom muža, ale aj s odvahou a nádejou, že čoskoro príde muž. Divadlo uvádzajú LA CIKADOJ, je to esperantská sekcia francúzskej divadelnej spoločnosti "Les Cothurnes". Samozrejme, že vo štvrtok 30. júla vstupenky chýbali, a ja som len fotil dlhý štvorrad milovníkov divadla očakávajúcich začiatok predstavenia.

H. Tonkin a M. Lippari vyhlásili výsledky „Belartaj Konkursoj.“. Podľa Tonkina počet odoslaných príspevkov vzrástol a podľa porotcov úroveň jednotlivých prác bola rozdielna.

Ráno pricestoval vlakom z Paríža primátor mesta Nitra pán Jozef Dvonč. Spoznal mnoho esperantistov, prezrel si kongresové centrum a zúčastnil sa prijatia na radnici mesta Lille spolu s ďalšími 200 účastníkmi kongresu. Zástupkyňa primátora Lille dostala od Dvonča oficiálny dar. Malý protokolárny problém spôsobil moderátor, ktorý privítal primátora Dvonča ako primátora z Juhoslávie.

V piatok 31. júla najdôležitejším bodom programu pre slovenskú delegáciu bola prezentácia nadchádzajúceho 101. Svetového kongresu v meste Nitra. Prezentácie sa zúčastnili čestní hostia - primátor Nitry Jozef Dvonč, riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži Daniel Jurkovič a honorárny konzul Slovenska v meste Lille Alain Bar. Vo veľkej sále Lapenna bolo asi 300 účastníkov kongresu, ktorí si spočiatku vypočuli krásny zvuk fujary. Potom mali príhovor primátor a P. Baláž, ktorý svoju prezentáciu postavil na troch otázkach:

• Prečo prísť na Slovensko?

• Prečo prísť do Nitry?

• Prečo prísť na Svetový kongres 2016?

Nakoniec J. Reinvart prezentoval otvorené podujatia 101. kongresu. Všetci, ktorí sa zúčastnili prezentácie boli pozvaní do slovenského stánku ochutnať víno z Nitry.

K najobľúbenejším programom kongresu patrí Medzinárodný večer. Bohužiaľ večer bol krátky, len niekoľko umelcov, ktorí do značnej miery boli na nízkej umeleckej úrovni. Dvaja bratia Slezákovci (HU) predstavili hudbu na vysokej úrovni. Diváci hodne tlieskali aj triu FLOrante z maďarského mesta Szeget.

V sobotu 1. augusta bol posledný kongresový deň. Jediným bodom programu bolo Slávnostné ukončenie. Pôvodne bolo plánované na dve hodiny, ale trvalo takmer tri hodiny. Slávnostné ukončenie má tradičnú štruktúru, správy, vyznamenania, poďakovania a pozdravy IIK. Mark Fettes s veľkou bielou kyticou poďakoval Osmo Bullerovi z dôvodu jeho odchodu do dôchodku. Xavier Davidehem, predseda miestneho kongresového výboru, vo svojom prejave spomenul množstvo práce dobrovoľníkov a poďakoval všetkým, ktorí pomáhali. KoKoSo Clay Magalhães dal všetkým pomocníkom kvety. Xavier a Julia Hedo odovzdali zelenú vlajku primátorovi J. Dvončovi a predsedovi slovenského miestneho kongresového výboru P. Balážovi. Potom Stanislav Vallo, veľvyslanec Slovenska v Bruseli, vyzýval k návšteve Slovenska a primátor J. Dvonč pozval všetkých na budúcoročný Svetový kongres v Nitre. P. Baláž na konci svojho príhovoru verejne požiadal o ruku svoju snúbenicu Dorotku Rodzianko. Celá sála aplaudovala sympatickému rozhodnutiu Petra. Esperantská hymna bola posledným bodom jubilejného kongresu esperanta v Lille.

Naša skupina ihneď po slávnostnom ukončení cestovala do historického francúzskeho mesta Nancy, kde sme si pozreli historické pamiatky zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V nedeľu sme sa vrátili na Slovensko.